Total War: Rome II je v poradí (nepočítajúc datadisky a ďalšie rozšírenia) 8. pokračovanie Total War série od spoločnosti Creative Assembly. Hra vyšla celosvetovo 3. septembra 2013 a ide o nástupcu dnes už legendárnej hry Rome: Total War.
Podobne ako jej predchodca, hra sa opäť sústredí na územie Európy a oblastí obklopujúcich Stredozemné more, predovšetkým teda Blízkeho východu a severnej Afriky, v období antiky, resp. klasického staroveku. Hra sa začína odvíjať v roku 272 pred n. l. a časovo sa rozprestiera v období nasledujúcich troch storočí.
Po vydaní sa titul dočkal veľkého množstva ďalších rozšírení v podobe kampaňových balíčkov, balíčkov nových kultúr, jednotiek, hrateľných frakcií a ďalšieho stiahnuteľného obsahu. Vydanie hry sprevádzalo množstvo technických problémov, čím si vyslúžila i relatívne slabšie hodnotenia od recenzentov. V nasledujúcom období však vývojári priniesli množstvo záplat, ktorým sa jej reputáciu v očiach fanúšikov postupne podarilo napraviť.
Frakcie
Hra pri vydaní disponovala celkom 117-timi rôznymi frakciami, z ktorých 8 bolo hrateľných v rámci tzv. veľkej kampane. Medzi ne patril galský kmeň Arvernov, Kartágo, Egypt, keltský kmeň Icenov, Macedónia, Partia, germánsky kmeň Svébov a, pochopiteľne, samotný Rím.
Všetky hrateľné frakcie v hre sú rozdelené do kultúrnych skupín, napr. helénskej, latinskej, germánskej, balkánskej, keltskej či východnej. Kultúrne skupiny na seba viažu rôzne charakteristické vlastnosti, ktoré ovplyvňujú hranie na mape kampane, ale i na samotnom bojisku. Viaceré severské kmene tak napríklad lepšie zvládajú pohyb a boj v chladnej klíme, grécke mestské štáty zase získavajú rôzne ekonomické bonusy. Jednotlivé frakcie sa medzi sebou líšia tiež typom vojenských jednotiek či budov, ktoré vedia postaviť.
V hre sa nachádza vyše stovky rôznych frakcií, mnohé z nich sú aj hrateľné.
Kampaň
Kampaň sa odohráva na mape tiahnucej sa od pobrežia Atlantiku na západe až po Baktriu (približne územie dnešného Afganistanu) na východe a od starovekej ríše Aksum (cca dnešná Etiópia) na juhu až po južný cíp Škandinávie na severe. Rome II teda ponúka mimoriadne širokú paletu klímy, geografického kontextu i kultúr, vďaka čomu je hra za každú frakciu o niečo iná.
Mapa je rozdelená na 57 provincií, pričom každá provincia sa skladá z niekoľkých (maximálne však štyroch) regiónov. Celkom je mapa rozdelená na 173 regiónov, o ktoré hráči súperia so svojimi protivníkmi. Dobytím celej provincie je možné získať rôzne bonusy, napr. zlepšenú produkciu či stav verejného poriadku. Každá provincia má jeden región, na ktorom sa nachádza hlavné mesto celej provincie, ktoré je na rozdiel od iných regionálnych miest býva lepšie opevnené a je podstatne náročnejšie dobyť ho.
Bitky
Bitky sú v Total War: Rome II podstatne rozmanitejšie ako u jeho predchodcu. Podstatnú úlohu v tom zohrávajú aj námorné bitky, ktoré tu zohrávajú oveľa dôležitejšiu rolu a hrač sa v nich môže sám ujať vedenia. Okrem klasických bitiek na súši hra ponúka i niekoľko ďalších typov bitiek, zahŕňajúcich kombinované pozemno-námorné bitky, bitky o prístavy či prepadnutia nič netušiacich armád na pochode krajinou.
Armády môžu pri pobyte v krajine zaujať niekoľko rôznych postojov. Okrem štandardného postoja ich je možné uviesť do núteného pochodu, kedy sa pohybujú rýchlejšie za cenu väčšej zraniteľnosti, obranného postavenia poskytujúceho bonus pri obrane, no znemožňujúceho pohyb, či postoja prepadnutia, kedy sa môžu pokúsiť prepadnúť nepriateľské armády pochodujúce v ich blízkosti.
Podobne ako v predošlých hrách, každá armáda môže pozostávať z 20-tich vojenských jednotiek a musí byť vedená generálom, resp. admirálom. Množstvo vojakov v bitkách je možné navýšiť zapojením viacerých armád súčasne.
Diplomacia
Diplomacia sa dočkala značného množstva úprav a bola vo veľkej miere úplne prerobená. Vývojári sa snažili predovšetkým odstrániť staršie neduhy, kedy sa umelá inteligencia ovládajúca ostatné frakcie v hre správala často nelogicky, útočila na vlastných spojencov či na podstatne silnejších súperov bez toho, aby si vopred zabezpečila vhodné spojenectvá.
Súčasťou hry sú opäť i agenti, tentokrát rozdelený medzi tri rôzne typy - špiónov (spies), hodnostárov (dignitaries) a šampiónov (champions). Pomocou agentov je možné docieliť na strategickej mape to, čo sa nám nepodarilo na bojisku alebo to nebolo možné docieliť iným spôsobom - odstraňovať dôležité postavy nepriateľských frakcií, upokojovať verejnú mienku, konvertovať obyvateľov na inú vieru či presvedčiť schopných vojvodcov a iných agentov prebehnúť na našu stranu.
Dôležitou súčasťou hry je tentokrát aj politický systém. Vplyv v rámci vyspelejších frakcií ako sú Rím či Kartágo si medzi sebou delia viaceré mocné rodiny. Tento vplyv jednotlivých rodín je potrebné počas celej hry vyvažovať. Neuvážené politické rozhodnutia totiž môžu viesť k nepokojom a napokon i k občianskej vojne, ktorá môže aj veľkú a prosperujúcu ríšu roztrhať na kusy. Obdobné problémy však musia riešiť i barbarské frakcie ovládané rôznymi kmeňovými vodcami.
Diplomacia bola v hre prepracovaná od základov, na vzťahy medzi frakciami vplýva množstvo faktorov.