Medieval II: Total War je v poradí 4. pokračovanie strategickej Total War série od spoločnosti Creative Assembly. V Európe bola vydaná 10. novembra 2006 a autori sa v hre vrátili k obdobiu stredoveku, ktoré séria navštívili už vo svojom druhom dieli vydanom o 4 roky skôr.
Hra sa odohráva medzi rokmi 1080 až 1530, čím pokrýva praktický celé úseky vrcholného i neskorého stredoveku. Mapa je viac-menej totožná s predošlým dielom Rome: Total War, zahŕňa väčšinu územia Európy (tentokrát už aj vrátane celých Britských ostrovov), severnej Afriky a Stredného východu (v porovnaní s predchodcom je však východná hranica mapy posunutá mierne na západ). V záverečnej fáze kampane sa mapa rozšíri i o najvýchodnejšie okraje amerického kontinentu.
Necelý rok po vydaní sa hra dočkala rozšírenia v podobe Medieval II: Total War: Kingdoms, ktoré prinieslo štvoricu úplne nových kampaní a veľké množstvo nového obsahu.
Frakcie
V hre sa objavuje dokopy 21 rôznych frakcií, tradičnú frakciu rebelov nepočítajúc. Veľká väčšina z nich (17) je zároveň hrateľná. Podobne ako pri starších dieloch, i tentokrát je však pri prvom spustení hry pre tzv. veľkú mapaň (grand campaign) k dispozícii iba malá časť z nich, konkrétne pätica Anglicko, Francúzsko, Svätá ríša rímska, Španielsko a Benátky. Zvyšný tucet je možné odomknúť víťazstvom v kampani, na rozdiel od Rome: Total War však nie je potrebné každú frakciu poraziť v hre, víťazstvo v kampani okamžite odomyká prístup k všetkým ostatným hrateľným frakciám. I tu však existuje skratka v podobe úpravi konfiguračného súboru.
Jednotlivé frakcie sú dostatočne odlišné a napriek tomu, že často zdieľajú časť jednotiek, technológií či budov, hlavne v neskoršej fáze hry sa otvára cesta k elitným jednotkám, ktoré sú zväčša unikátne pre jednotlivé frakcie.
K dispozícii pestrá plejáda frakcií, vrátane tradičných rivalov Anglicka a Francúzska.
Kampaň
Kampaň je postavená na overenom recepte spojenia strategickej mapy hranej na ťahy a bitiek hraných v reálnom čase. Aj keď sa kampaň rozprestiera v období približne piatich storočí, jeden ťah je reprezentovaný dvoma rokmi, hráč má tak v základnej hre k dispozícii necelých 225 ťahov. Obkročmo sa pritom striedajú dve ročné obdobia - leto a zima, čo v praxi znamená, že každú sezónu zažijeme raz za 2 ťahy (a teda raz za 4 roky kampaňového času).
Úlohou hráča vo veľkej kampani je ovládnuť 45 území a jedno či dve mestá. O ktoré mestá konkrétne ide záleží od hranej frakcie, vždy však ide o významné usadlosti typu Konštantínopol, Jeruzalem alebo Rím. Dostupná je aj tzv. krátka kampaň (short campaign), v ktorej je potrebné ovládnuť 15 oblastí a poraziť jednu alebo dve vybrané frakcie.
Mapa kampane sa od vydania Rome: Total War príliš nezmenila.
Historické udalosti
Európsky stredovek bol bohatý na udalosti, ktoré sa natrvalo zapísali do dejín i do kolektívneho vedomia ľudí obývajúcich túto časť sveta a mnohé z nich sú zachytené i samotnou hrou. Udalosti sú hrou často spomenuté len jednoduchým oznámením, pätica z nich však má na kampaň zásadnejší dopad.
Počiatkom 13. storočia sa začne invázia Mongolov. Konkrétne miesto a čas, kedy sa na mape kampane objaví nová frakcia, je dielom náhody, v každom prípade mongolské armády predstavájú zásadné nebezpečenstvo pre frakcie obývajúce východné časti mapy. Osud tých ostatných záleží na smere, ktorým sa Mongoli vydajú, v drvivej väčšine prípadov však postupujú východnou Európou ďalej na západ, menej často sa vydajú smerom ku Konštantínopolu. Aj pri najväčšom vypätí pri obrane hradov a miest však musia prví súperi Mongolov rátať so spustošenou zemou, veľkými vojenskými stratami a zdevastovanou ekonomikou.
Približne o jeden a pol storočia herného času neskôr, na sklonku 14. storočia, sa na Európu dovalí ďalšia katastrofa v podobe invázie Tímúrovskej ríše. Ide v podstate o „Mongolov na steroidoch“, invázne armády sa opäť objavia na východnej strane mapy a na rozdiel od pôvodnej mongolskej invázie so sebou dotiahnu už aj vojnové slony a delostrelectvo.
Koncom 15. storočia vo finálnej fáze hry sa napokon v kampani objavia zmienky o záhadnej zemi za oceánom a odomkne sa tak možnosť vydať sa na cestu na americký kontinent obývaný bájnymi Aztékmi.
Popri udalostiach spojených s príchodom, resp. objavom nových frakcií sú tu však ďalšie dve, ktoré ovplyvnili Európu rovnako ak nie viac. V 13. storočí postihne Európu nešťasti v podobe tzv. čiernej smrti, moru, ktorý sa veľmi rýchlo rozšíri po celej mape a okrem všeobecného poklesu populácie postihne i armády a pripraví o život i nejednu postavu (generála či iného agenta).
Jedným z medzníkov v kampani je aj invázia Timúrovskej ríše.
Mestá a hrady
Jednou z noviniek hre je rozdelenie usadlostí na dva rôzne typy - mestá (cities) a hrady (castles). Každá usadlosť môže byť buď mestom alebo hradom, pričom vždy patrí do jednej z týchto kategórií.
Mestá sú určené na podporu ekonomiky, poskytujú prístup k budovám určeným na pestovanie a ťažbu surovín či priameho generovania zisku. Ich nevýhodou však je, že v prípade útoku svojich obyvateľov nedokážu adekvátne ochrániť a pri obrane proti dobre pripravenému nepriateľovi sú oveľa ľahším sústom ako hrady.
Tie sú tak akoby opakom miest. Hlavne vo svojich pokročilejších variantách sú obohnané premysleným komplexom hradieb a veží a na ich dobytie musí útočník aj v prípade veľkej presily rátať s ťažkými stratami. V hradoch je tiež možné stavať budovy, ktoré dávajú prístup k väčšine elitných jednotiek v hre, okrem strategických obranných bodov tak predstavujú aj ideálne miesto pre stavanie armády. Na rozdiel od miest je však ich príspevok k ekonomike zvyčajne len veľmi skromný, prípadne žiadny.
Ako bolo naznačené už skôr, podobne ako v Rome: Total War, aj tu majú mestá a hrady viacero „vývojových stupňov“, medzi ktorými postupujú/zostupujú veľkosťou populácie, ktorá ich obýva. Existuje tiež možnost konverzie medzi týmito dvoma typmi usadlostí. Je však nesmierne drahá a časovo náročná a okrem výnimočných prípadov nie je výhodná.
Náboženstvá
Súčasťou hry je i systém náboženstiev. Existujú v nej 3 vierovyznania, resp. cirkvy - rímskokatolícke, pravoslávne a islam. Každý frakcia v hre vyznáva niektoré z nich ako svoje „štátne“ náboženstvo. V rámci populácie však samozrejme môžu obyvatelia vyznávať i iné náboženstvá. Problém tak nastáva v momente, keď nejaká väčšia časť populácie v danej oblasti vyznáva iné ako to štátne. Nasledovať môžu nepokoje či otvorené vzbury. Úlohou hráča je tak byť i akýmsi misionárom a okrem udržiavania náboženskej jednotky vo vlastnej ríši potrebuje svoje štátne náboženstvo rozširovať i do novo začlenených oblastí.
V prípade katolíckych frakcií vstupuje do hry ďalší element - pápežsky štát. Pápež z času na čas vyhlási križiacku výpravu voči neposlušným mestám a je úlohou katolíckych frakcií vybudovať križiacku armádu a pripojiť sa s ňou do výpravy. Ignorovanie náboženských povinností má cenu zhoršenia vzťahov s pápežom a v krajom prípade i exkomunikáciu, čím sa previnilec sám vystavuje hrozbe toho, že bude čeliť križiackym armádam. Podobná mechanika funguje v podobe moslimských frakcií, kde vysokopostavený imám vyhlasuje džihád.
Aký by to bol stredovek bez poriadnej križiackej výpravy?
Agenti
Množstvo agentov, teda samostatných postáv na strategickej mape so zvláštnymi schopnosťami, sa oproti predošlým hrám značne rozšíril. V hre je celkom desiatka rôznych typov agentov, pričom niektoré z nich sú dostupné iba určitým frakciám, iné sa zase nedajú kúpiť a podobne.
Špeha, diplomata a vraha netreba zvlášť predstavovať, ich funkcie sa od čias Rome: Total War nezmenila. Podobne obchodník plní podobnú úlohu ako rovnako pomenovaný agent z remastrovanej verzie.
Novinkou sú agenti súvisiaci s náboženským systémom v hre. Kresťanské frakcie majú k dispozícii kňaza, islamské zase imáma. Ich úlohou je okrem upevňovania náboženstva doma rozširovať svoju vieru do nových oblastí, teda v zásade misionárska činnosť. Katolícki kňazi navyše môžu byť povýšení na kardinálov a v prípade smrti pápeža ašpirovať na jeho pozíciu. Ak uspejú, hráč nad takýmto kňazom stráca kontrolu, odmenou je však zlepšenie vzťahov medzi pápežským štátom a hráčovou frakciou.
V hre sa neskôr môžu objaviť ďalšie dva typy náboženských agentov - heretik (kacír) a čarodejnica. V oboch prípadoch ide o agentov ovládaných samotnou hrou. Úlohou kacírov je robiť opak práce kňazov, teda šíriť herézu a ohrozovať kňazov tým, že ich stiahnu na krivé chodníčky. Sú to práve kňazi, ktorých úlohou je kacírov eliminovať, hlavne pri menej skúsených kňazoch však hrozí, že ich snaha vypáli naopak. Čarodejnice sa zvyčajne zjavujú na miestach, ktoré im svojou činnosťou predpripravili kacíri. Na rozdiel od nich však čarodejnice „útočia“ na iných agentov, najmä generálov a svojím urieknutím môžu znížiť niektoré ich charakterové vlastnosti. Podobne ako v predošlom prípade, aj u čarodejníc je najlepším „liekom“ na ich podvratnú činnosť skúsený kňaz.
V prípade rozšírenia herézy sa v konkrétnej oblasti môže objaviť ďalší hrou ovládaný agent - inkvizítor. Inkvizítori ako agenti pápežského štátu útočia na kacírov a čarodejnice, vedľajším efektom ich práce však môže byť i cirkevný súd s inými agentmi (napr. generálmi), ktorých zbožnosť je nižšia ako cirkev uzná za vhodné. V prípade odsúdenia daný agent zomiera. Z tohto dôvodu je v hráčovom záujme vysporiadať sa s kacírmi i čarodejnicami čo najrýchlejšie.
Posledným agentom, dostupným len pre kresťanské frakcie, je princezná. Jej činnosť je podobná činnosti diplomatov, k dispozícii však majú jednu schopnosť navyše a tou je sobáš s generálom inej frakcie. Ak sa generál prižení do rodiny princeznej, hráč získava kontrolu nad daným generálom (nie však jeho prípadnou armádou). Princezná sa tiež môže vydať do rodiny generála - v takom prípade je odmenou vojenská aliancia s frakciou daného generála. V oboch prípadoch sobášom postava princeznej z mapy zmizne.
Robiť diplomaciu prostredníctvom sobášov nie je v stredoveku nič mimoriadne.
Diplomacia
Diplomacia v hre funguje veľmi podobne ako v jej predchodcovi. Prostredníctvom agentov-diplomatov môže hráč uzatvárať niekoľko typov dohôd (obchodná, spojenecká, prímerie) s inými frakciami. V porovnaní s neskoršími hrami série je však diplomacia v Medieval II: Total War pomerne jednoduchá a (oprávnenej) kritike tiež bývala často vystavená aj umelá inteligencia ovládajúca iné frakcie, ktorá si s dodržiavaním dohôd často nelámala hlavu a porušovala ich aj v prípade, že to bolo pre ňu nevýhodné. Hlavné slovo, verne svojmu názvu, tak v hre majú napokon zvyčajne aj tak vojny a bitky.
Bitky
Systém bitiek funguje tiež veľmi podobne ako tomu bolo v predchádzajúcom titule zo starovekého Ríma. Presunom do stredoveku sa samozrejme zmenili typy jednotiek a tým aj rôzne stratégie, ktoré môže hráč do svojich bitiek zakomponovať. Za zmienku stojí výrazne dôležitejšia úloha kavalérie a znížený dôraz na kopijnícke jednotky a tým aj napr. na formáciu falangy, ktorá starovekým bojiskám často dominovala. V hre sa tiež objavuje množstvo nových streleckých jednotiek, už v prvých desiatkach ťahov sa v hre objavuju kuše a trebušety, skutočnú revolúciu však spôsobí príchod strelného prachu. Spolu s týmto objavom sa v hre začne objavovať široká paleta delostreleckých zbraní, ktoré budú postupne nahlodávať účinnosť hradieb pri obrane miest. Ku koncu kampane spestria hru aj skoré ručné strelné zbrane, napríklad arkebuzy. Medieval II: Total War je tiež poslednou hrou série, ktorá neumožňovala zahrať si námorné bitky - tie je možné vyhodnotiť iba automaticky.